Takmer každý pozná biblický príbeh o Dávidovi a Goliášovi, kedy sa mladý a odvážny Dávid postaví filištínskemu bojovníkovi s obrovským vzrastom, a porazí ho. V Biblii sa dočítame, že Goliáš meral šesť lakťov a jednu piaď. Keď budeme počítať najmenšiu dĺžku lakťa 60 centimetrov (dĺžka lakťa sa pohybovala až do 78 centimetrov) a piaď 20 centimetrov, výška Goliáša nám vyjde 380 centimetrov!
Mohol vôbec taký obor niekedy na Zemi žiť?
Niektorí bádatelia si myslia, že áno, čo potvrdzuje aj nález, ktorý našli izraelskí archeológovia v roku 2005. Pri vykopávkach objavili malý hlinený úlomok, ktorý bol popísaný starohebrejským písmom. Profesor Aarom Demsky na úlomku rozpoznal dve slová – Awlt a Wlt, čo zodpovedá na vtedajšiu dobu veľmi nezvyklému meno Goliáš. Rádiokarbónová metóda potvrdila, že nápis bol zhotovený asi v roku 950 pred Kristom, čo je podľa historikov len asi o 70 rokov neskôr, ako sa udial súboj medzi Dávidom a Goliášom.
Pre vtedajších ľudí to bola doslova čerstvá správa, Goliáš teda podľa historikov musel existovať. Otázne je, či bol naozaj taký obrovský, alebo to bolo len prikrášlenie odvahy mladého Dávida.
A predsa žili...
Ľudia si len ťažko dokážu predstaviť obra, ktorý by meral takmer 4 metre, a žil kedysi na Zemi. Prečo to je však také ťažké? Veď na obrovské dinosaury, ktoré na našej planéte pobehovali pred miliónmi rokov si ľudia akosi rýchlo zvykli. Tak prečo by tu nemohla žiť aj rasa nejakých obrov? Po celom svete sa totiž našlo množstvo kostrových pozostatkov ľudí, ktorí bežne dosahovali výšku tri metre. Tu sú niektoré zdokumentované nálezy:
V roku 1879 bola v mohyle blízko amerického mesta Brewersville v štáte Indiana objavená kostra s výškou 3,40 metra.
V roku 1883 vykopali vojaci v kalifornskom Lompock Ranchu mužskú kostru merajúcu 3,70 metra. Okrem kostry sa v hrobe nachádzala aj obrovská kamenná sekera. Zaujímavosťou bolo aj to, že obor mal na spodnej aj hornej čeľusti dva rady zubov.
V južnej Afrike našiel profesor orientalistiky J. Hurtack obrovskú skamenenú stopu, ktorej dĺžka bola až 130 centimetrov, šírka 69 a hĺbka 18 centimetrov! Tento otlačok sa nachádza v žulovej skale, ktorá je stará milióny rokov. Analýzy jednoznačne dokázali, že to nie je žiadny podvrh.
Kostry takýchto veľkých ľudí bol nájdene aj v Čine, Sýrii, Mongolsku, ale aj v Európe. Zdá sa teda, že rasa obrov musela kedysi na Zemi existovať. Niektorí vedci s tým však majú problém, a väčšinu takýchto nálezov vyhlásili buď za falzifikáty alebo takéto pozostatky ľudí zaradili medzi vtedajšie vrodené patologické úchylky. Prečo niečo podobné neurobili aj so skamenelinami dinosaurov? Mohli vôbec také obrovské kolosy chodiť po Zemi?
Archeologické nálezy skutočne hovoria o tom, že na Zemi žili aj trpasličí ľudia. Dôkaz o tom sa podarilo získať archeológom na indonézskom ostrove Flores. Objavili tu totiž kostry tvorov, ktorí boli vysokí len jeden meter a chodili po dvoch nohách. Mail menší mozog ako šimpanz, no napriek tomu vyrábali nástroje a lovili slony.
Vykopávky v jaskyni Liang Bua pokračovali až do roku 2008, a archeológovia celkovo našli 14 jedincov pochádzajúcich z obdobia pred 94 až 13 tisíc rokmi. Podľa vedcov išlo o samostatný druh pravekého človeka, ktorému dali oficiálny názov Homo floresiensis, neformálne boli dovtedy vedcami nazvaní hobiti. Niektorí kryptozoológovia si dokonca myslia, že homo floresiensis môže prežívať dodnes v indonézskych pralesoch.
Zdá sa teda, že rozprávky o obroch a trpaslíkoch mali skutočný základ, a po Zemi sa mohla rasa obrov, či rasa trpaslíkov pohybovať. Zostáva len nezodpovedaná otázka – prečo vlastne vymreli?
Autor: Recber